MY Liptov

Print

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ľubeľskí herci na Moste slávy hrali k výročiu vzniku Československa

4.11.2008 / MY Liptovské noviny

 

Divadelní ochotníci zakončili tohtoročnú divadelnú sezónu excelentne. Pri príležitosti 90. výročia vzniku Československa vystúpili v Trenčianskych Tepliciach s komédiou Linka dôvery od Ivany Vadlejchovej.

Do mestečka filmových festivalov ochotníkov z Ľubele pozvali, aby tam zahrali v rámci osláv významného medzníka v dejinách Slovenska. V Teplickej Dvorane ocenili kvality hercov z liptovskej obce s dlhoročnými divadelnými tradíciami. Tréma u nich už ani neexistuje, veď počas troch desiatok repríz nadobudli patričnú istotu. Herečky Lenka, Mária a Danka Oškové, Alenka Nemcová, Oľga Guothová, Vierka Durná a Lucka Kanderová, herci Erik Gemzický, Pavol Tomčík, Jozef Oško a Rastislav Marton, technici Miroslav Nemec, Daniel a Milan Oškovci, či Veronika Ošková, sa predstavili v tomto zložení naposledy. Na Moste slávy preto kolektív symbolicky spečatil návštevu mesta, v ktorom sa konajú filmové festivaly, spoločnou fotografiou. Vedúci divadelného súboru Pavol Tomčík nám prezradil, že už nacvičujú novú komédiu. Podľa tradície ju na 1. sviatok vianočný zahrajú v premiére pred domácim publikom. Aká hra to bude, je zatiaľ tajomstvo. Ale divadlo bude opäť moderné, veselé a poučné. Kvalitu a zábavu zaručuje aj herecké obsadenie, výkony skúsených a vyspelých hercov, postavené na improvizácii. Pavol Tomčík, Erik Gemzický, Lenka Ošková, Alenka Nemcová, Ján Durný, Peter Slavkovský a Rudolf Vrbenský si zahrajú v hlavných úlohách. Oľga Guothová, Pavol Tomčík, Ján Durný a Vierka Durná sa zároveň pripravujú na vystúpenie o rodákovi z Ľubele J. B. Guothovi (1811-1888), ktoré pripravujú súbežne aj herci z L. Mikuláša a Hýb. Hneď po Novom roku pripravujú ďalší ročník Pochovávania basy, a tak im čas na oddych neostane. Herci z Ľubele však hovoria, že najväčší oddych pre nich je dobrý pocit po divadelnom vystúpení.

(PT)

 

 

Mikulášske leto cez víkend patrilo divadlu

29.7.2008 / MY Liptovské noviny

 

Divadelnému víkendu patrilo v Liptovskom Mikuláši počas uplynulého víkendu centrum mesta. Súbor podujatí bol súčasťou Mikulášskeho leta, ktorého prvý ročník sa pomaly prehupne do druhej polovice. Mikulášania i návštevníci mesta si mohli v piatok vychutnať rozprávku Zlý kráľ a tvorivú dielňu, ktorá bola zameraná na ukážky maľovania na sklo a keramiku. V sobotu sa na pešej zóne predviedlo Ľupčianske netradičné divadlo Lunetrdlo a o deň neskôr bábkové divadlo z Košíc. Lepšie zakončenie uplynulého víkendu si organizátori z liptovskomikulášskej radnice nemohli priať. Zaplnenú pešiu zónu tým najlepším spôsobom zabavilo čoraz populárnejšie Ľubeľské ochotnícke divadlo Kolomana Ondreja Urbana. Excelovalo s komédiou Linka dôvery.

 

(MIŠ)

 

Hercom z Ľubele tlieskalo na Festeátri Záhorie už dvakrát

8.7.2008 / MY Liptovské noviny

 

Časy, keď Ľubeľské ochotnícke divadlo vystupovalo iba na Liptove, sú už neodvratne preč a dnes nájdeme túto skvelú partiu kdekoľvek na Slovensku.

Naposledy naložili svoje kulisy na prívesný vozík a vybrali sa na Záhorie, konkrétne do Častej, kde ich už druhýkrát pozvali na Festeátro, čo je trojdňový festival ochotníckeho divadla. Jedinečný je tým, že tam nevystupuje nijaký víťaz divadelných prehliadok, ale súbory, ktoré najviac zaujali diváka. V dnešnej dobe totižto, paradoxne, že prehliadky vyhrávajú hry, ktoré sú tak náročné, že nehovoria bežnému divákovi vôbec nič a divadlá, ktoré bavia divákov, sú považované za komerčné, lacné, nekvalitné.

Kvôli nim prišiel aj minister

Ľubeľské ochotnícke divadlo sa dostalo do povedomia verejnosti hlavne reláciami vo verejnoprávnej televízii. Vtedy niekedy už Jožo Pročko kul plány na nachytanie Paľa Tomčíka v relácii Nikdy nehovor nikdy. Kvôli Ľubeľskému ochotníckemu divadlu Kolomana Ondreja Urbana bol v Ľubeli aj minister kultúry František Tóth. Osobné priateľstvo Joža Pročka so šéfom tohto divadla  vyústilo v spoluprácu s televíziou. Kumštu hercov Ľubeľského divadla  tlieskali v GUnaGU v Bratislave, v Seredi a takmer vo všetkých televíziách na Slovensku. Takto nejako sa začala éra vystupovania na Festeátre v Častej. Vlani mali títo zástupcovia Liptova premiéru a tak zaujali Častanov, že tento rok dostali pozvánku v predstihu. To naše nádherné liptovské „ô“ chcú počúvať na festivale aj o rok a tak neoficiálna pozvánka je už na svete aj pre rok 2009.

"Vyškerené" herečky

Takže, v piatok 20.júna vyráža osádka troch áut z Ľubele. Zastavujú sa v Ružomberku na doplnení potravinových zásob a vyrážajú cez Donovaly na Nitru. Cesta prebiehala v poriadku. Z každého auta vidieť „vyškerené ksichty“ herečiek. Šofér vodiaceho auta, zároveň aj šéf divadla, tušil niečo v povetrí, ale posledné auto nehlásilo žiadne úlety z prívesného vozíka. Na horizonte sa objavuje veža na Zobore a náhle nálada klesá. Osádka ťažného auta hlási poruchu na kolese vozíka. Keď sa šéf vracia takmer od Nitry ku Zlatým Moravciam, na ceste je už vianočný stromček a všetky kulisy. Kontakty veliteľa čaty naštastie siahajú aj do týchto končín a tak  prišli na pomoc opravári, zamestnanci istej firmy zo Zlatých Moraviec. Výmena vozíka, preloženie kulís a komediantská partia môže vyraziť na cestu do Nitry, Trnavy,  s cieľom v Častej. Navigátor Rasko – Vlašanskej výroby, znavigoval kolónu takmer do Senice, ale po takmer siedmich hodinách cesty sa herci konečne ocitli v náručiach fanúšikov. Guľáš fajne padol každému, aj keď niektorí mali predpísanú diétu. Každý si našiel svoje lôžko, uskutočnila sa povinná očista, niektorí zhliadli posledné divadlo dňa a odobrali sa tiež do večných lovíšť.

Góly mohli dávať len ženy

Na druhý deň ráno nastupujú proti sebe dva družstvá na veľký futbalový  zápas. Výsledok 3:3 nebol podstatný, ale to, že góly mohli dať iba ženy. Po výbornom obede sa partia trhá a jedna časť odchádza na blízky hrad. Lenivejšia časť využíva miestne kúpalisko na ochladenie. Začiatočníci už majú žalúdočné problémy, pretože vystúpenie sa blíži. Najskôr vystupuje Štefanovské divadlo v hlavnej úlohe s majstrom Krivosudským. Jeho výkon, napriek veku tohto veľkého herca, nabudí Liptákov na maximum. Večer zvučka a konferencierka víta jediného zástupcu z Liptova: Ľubeľské ochotnícke divadlo Kolomana Ondreja Urbana. Po skúsenostiach z minulého roku, dostal každý návštevník bulletin, s popisom hry, hereckom obsadení a lokalite, kde sa Ľubeľa nachádza. Vystúpenie opäť nesklamalo náročné záhorácke publikum a obrovský potlesk dal všetkým za pravdu, že divadlo sa ešte robiť oplatí. Táto dobrá partia urobila dobré meno nielen svojej obci, ale aj celému Liptovu. Záver večera patril Levičanom a boli taktiež výborní. Nakoniec, v Častej sú len dobrí, lebo baviť ľudí takmer zadarmo, na úkor vlastného voľného času, to sa už dnes takmer nenosí. Noc po divadle bola voľnejšia, čo potvrdilo aj silné chrápanie takmer celej partie.

Za opravu stačilo ďakujem

V nedeľu 22. júna prekvapuje Ľubeľských hercov raňajší skvelý budíček v podaní domáceho divadla Na kolene v Častej. Rôzne masky, hudba, spev a výborné raňajky vyprevadili Liptákov z tejto príjemnej dedinky na Záhorí. Cesta domov bola ľahšia a spiacim pasažierom ubiehala rýchlo. Niektorí si ani nevšimli opakovanú výmenu prívesného vozíka v Zlatých Moravciach. Náročná oprava tentoraz nestála ochotníkov nič, jediná odmena pre opravárov bolo slovko ďakujem. Potom už nasledoval rýchly navrát do každodennej reality povinností.

V komédii Ivany Vadlejchovej, Linka dôvery, v réžii Paľa Tomčíka sa tohto roku v Častej predstavili: herci Oľga Guothová, Mária Ošková, Lenka Ošková, Danka Ošková, Vierka Durná, Lucka Kanderová, Erik Gemzický, Pavol Tomčík a Rastislav Marton. Technicky pomáhalo trio Oškovcov a to Jozef, Milan a Daniel. Texty sledovala Veronika Ošková. Tí diváci, ktorí túto skvelú a veselú partiu ešte nevideli, majú možnosť v nedeľu 27.júla o 19,30 v rámci kultúrneho leta, na Námestí Osloboditeľov v Liptovskom Mikuláši. Nebude to ich posledné predstavenie. Každoročne reprízujú svoje predstavenia na desiatky a spokojní diváci hovoria, že sa ich oplatí vidieť.

 

(PTK)

 

Na pohreb basy Estery prišli partizáni aj veštica

26.2.2008 / MY Liptovské noviny

 

Ľubeľa je známa po celom Slovensku svojim výnimočným divadelným súborom. Aj tohto roku, tak ako tradične, pochovali pred Popolcovou stredou basu Esteru.

Asi 600 divákov, medzi ktorými boli aj Mikulášania, Hrádočania či Ružomberčania čakalo, čím ich tentoraz Divadlo Kolomana Ondreja Urbana prekvapí. Prichádzajúcich vítali vo vestibule deti miestnej školy spevom a tancom, ktoré nacvičili učiteľky R. Bubniaková, Z. Nagyová a M. Žaludeková. Začiatok programu bol poznačený vpádom tlupy cigáňov do Kultúrneho domu, napriek tomu, že mali iba dve vstupenky. Šéf divadla Pavol Tomčík ich usadil v prvých radách, ktoré tohto roku neobsadili dôchodci. Potom konferencier otvoril program a privítal na javisku Lienku Kožkovú. Zaspievala pesničku A sere het. Pomáhalo jej trio Banďúrka & Kešky Bend a potlesk publika bol burácajúci. V zákulisí sa už pripravoval Džon Durnovič s Lenkou Riedkovou, aby v zábave pokračovali paródiou na skladbu od Pavla Hammela Učiteľka tanca. Keď na scénu vyšli bača Ondrej a valach Pištík, ovácie nemali konca. Dvoch degešov príjemne prekvapila zahraničná návšteva z Česka. Erotický nádych scénky len potvrdil, že české dievčatá sú na Slovensku stále v kurze. Divákov zaujal aj hosť z Grécka Ericos Pinetscos so skladbou Pili a do popuku ich uviedlo pásmo hraných kameňákov. Pretože v minuloročnom pochovávaní basy mali najväčší úspech Partizáni, tvorcovia scenára sa rozhodli pre voľné pokračovanie, v rovnakom hereckom obsadení. Partizáni II. ani v tomto roku nesklamali. Vystriedalo ich spevácke trio. Banďúrka s Keškami nenechala na pokoji ani jedného psa "na celej vode". Zavýjanie sa ozývalo do neskorých ranných hodín napriek tomu, že nebol spln. Po nich vyšla na javisko veštica Pila, ktorá zistila, čo už dávno všetci vedeli. Nasledoval balet Balutie jazero s výborným sólistom Baletu ľubeľského divadla Džonom Bengovičom Durným Antovičom. Cigáni vyjadrili svoju nespokojnosť s programom násilným vtrhnutím na javisko. Strhujúcou skladbou od skupiny Kmeťoband dostali do varu celú sálu. Počas zábavy odpadla basa a v obecnom rozhlase zazneli smútočné skladby, ktoré rozštekali "pcov odznovä". Ludkine rozlúčkové slová vyvolali aj prvé slzy. Bukso sa snažil vykonať pohreb, ale pretože basa išla na spálenie za obecné peniaze, farár ju odmietol pochovať. Na scénu prišiel predseda MNV so svojou tajomníčkou a v komunistickom duchu sa snažili pohreb dokončiť. Smútočná rozlúčka od predsedníčky ZČSSP, hrobára Ondreja nevyviedla z miery a postaral sa o dôstojné odnesenie Estery do krematória. Vojaci, pionierky, cigáni, predseda MNV s farárom, hrobár Ondrej a celé smútočné zhromaždenie vzdali posledné zbohom zabávačke a šíriteľke dobrej nálady. Tých, čo nemali v tento deň čisté svedomie, vytrhli zo stoličiek salvy od vojakov, ktorí aj tak vedeli, že o 40 dní bude zábava pokračovať. Tradične prišiel na javisko poďakovať starosta obce a potom už Drahuška so svojím amsáblom začala roznášať sľúbené fánky a čaj s rumom. Do taktu vyhrával DJ Janko Humený. Tanečná zábava pokračovala až do polnoci. Preplnená sála Kultúrneho domu v Ľubeli dala za pravdu, že takéto akcie sa poriadať oplatí.

 

(PT)

 

Ľubeľa už žije prípravou nového divadla, úspešný rok im môžu závidieť aj profesionáli

27.11.2007 / MY Liptovské noviny

 

Ľubeľskí ochotníci absolvovali najúspešnejšiu sezónu v histórii divadla v tejto liptovskej obci. Od júna 1923 ,keď odohrali v Ľubeli prvé divadelné predstavenie, nedosiahlo divadlo taký úspech. Keď komédiu Ošklbaný páv Erik Gemzický a Pavol Tomčík vyberali, vôbec netušili, že bude taká úspešná. Začali prvý sviatok vianočný minulého roka premiérou pred domácim publikom. Postupne zabávali občanov okolitých obcí, a keď vypredali vo februári mikulášsky dom kultúry, dalo sa tušiť, že to bude vydarená sezóna. Potom prišla ponuka STV na natočenie reportáže o ochotníckom divadle, a tak mohli diváci dvoch relácií na celom Slovensku zhliadnuť, ako sa v Ľubeli robí divadlo v skromných podmienkach na vysokej úrovni. Potom prišli ponuky na vystupovanie z celého Slovenska. Ľubeľské ochotnícke divadlo K. O. Urbana tak vyrazilo na potulky po Slovensku. Postupne reprezentovali Liptov v Kysuckom Novom Meste ,na festivale Festeátro v Častej a na hodoch v Čachticiach .Medzitým  bavili divákov v obidvoch liptovských okresoch. Vystúpili aj pre dôchodcov v areáli Nemocnice s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši bez nároku na odmenu. Aj takouto formou chceli dať najavo, že cítia so staršou generáciou, ktorá bola ich učiteľom. Záujem o ich predstavenia bol taký veľký, že dostali ponuku odohrať divadlo aj na liptovskomikulášskom námestí. To nebolo všetko, lebo pri príležitosti Dňa študentstva bavili študentov z okresného mesta dokonca dvakrát. Konečný rezultát partie okolo Pavla Tomčíka je úžasný: 27 vystúpení po celom Slovensku, dve relácie vo verejnoprávnej televízii, niekoľko vystúpení v mestskej televízii, vystúpenia na mnohých spoločenských akciách, moderovanie rôznych podujatí a osláv. Keď k tomu pripočítame účinkovanie hercov v istej komerčnej televízii v spolupráci s Jožom Pročkom na nachytávkach „Nikdy nehovor nikdy“, tak je to sezóna, akú by závideli aj profesionálne súbory. Napriek tomu, že posledné vystúpenie odohrali tento mesiac, prípravu na nové divadelné predstavenie nezanedbali. Komédiu, ktorej názov je zatiaľ tajomstvom bude režírovať opäť Pavol Tomčík. Divákov prekvapí aj nová scéna a herecké výkony skúsenej partie. Veď Lenka Ošková, Mária Ošková, Alena Nemcová, Vierka Durná, Erik Gemzický, Pavol Tomčík a Peter Slavkovský bavili divákov už v predošlých obdobiach. Premiéru zažijú na hereckom poli Lucka Kanderová a Danka Ošková. V zákulisí dostala dôveru aj v tejto sezóne skúsená partia Oškovcov - technici Milan a Jozef s dcérou Veronikou. Premiéra  bude už tradične v Kultúrnom dome v Ľubeli 25. decembra o 18. hodine. Diváci z okolia nemusia mať obavu, ak sa na premiéru nedostanú, pretože ľubeľskí ochotníci budú  hrať opäť celý rok a radi navštívia každý kút Liptova.

 

(R)

 

Čachtická biela pani tlieskala ochotníkom

11.9.2007 / MY Liptov

 

Ľubeľskí ochotníci už tohtoročnú divadelnú sezónu chceli dávno zabaliť, ale pozvanie z Čachtíc sa neodmieta. Divadlo Kolomana Ondreja Urbana, vzorne reprezentuje obec, ale aj celý Liptov už dlhú dobu, ale posledné kroky sú priam míľové. Komédiu Ošklbaný páv už videli diváci Liptova takmer dvadsaťpäť krát, ale úspech dosiahli aj na festivale v Častej, v Kysuckom Novom Meste a naposledy v pôsobisku Alžbety Bátoryovej, v Čachticiach. Historickú atmosféru už pripomínajú iba ruiny blízkeho hradu, ale divadlu tu ľudia rozumejú. Stály smiech počas celého vystúpenia, ale aj potlesk na jeho konci a prísľub ďaľšieho pozvania od organizátorov, utvrdil partiu ochotníkov, že svoju prácu vykonávajú dobre. Šéf Ľubeľského divadla Pavol Tomčík, záverom s úsmevom dodáva, že hercov vychýreného“ Na skle maľované“ ešte nedobehli, ale históriu miestneho divadla opäť prepisovali. Veď dať dokopy takú veľkú partiu, kde každý má svoje zamestnanie a odohrať toľko repríz, je priam zázrak. Popri hlavných postavách, Pavlovi Tomčíkovi a Erikovi Gemzickom, sa výborne prezentovali aj Alenka Nemcová, Majka Ošková, Olinka Guothová, Vierka Durná a Lenka Ošková. Peter Slavkovský potiahol pánsku partiu v zložení Ján Durný, Štefan Vrbenský, Daniel Oško. V zákulisí pomáhali Jozef a Milan Oškovci, Veronika Ošková, Lucka Kanderová a Danka Ošková. Je to veľký kolektív, ale jasne dokazujúci, že kto chce niečo dokázať, ten to dokáže. Takúto výbornú partiu by mali radi v nejednej Liptovskej obci, ale kto ich chce zhliadnuť s touto komédiou naposledy, nech príde v piatok 21.septembra 2007 do Partizánskej Ľupče na“ Dni remesiel“. Tam sa partia pokloní po komédii Ošklbaný páv posledný krát.

-pk-

 

 

Ľubeľskí ochotnícki herci sa blížia k Bratislave

5.6.2007 / MY Liptov

 

Ďaľšiu ochotnícku métu pokorilo Divadlo Kolomana Ondreja Urbana z Ľubele. Prvýkrát vo svojej histórii sa dostalo na javiská mimo liptovského regiónu. Slová, ktoré vyslovil šéf tohto divadla Pavol Tomčík, že raz budú hrať v Slovenskom národnom divadle, sa ešte nenaplnili, ale Bratislavu už mali na dohľad. Vystúpili v Kysuckom Novom Meste v rámci osláv Dňa matiek .Už vtedy však bolo v divadelníckom kolektíve jasné, že v piatok 25.mája budú vystupovať na festivale ochotníckeho divadla v Častej .Miestna organizácia Divadla na kolene tam už niekoľko rokov poriada festival Festeátro, na ktorý pozýva súbory, s cieľom osloviť bežných divákov, presýtených násilnými scénami z televízie. S komédiou Ošklbaný páv, v réžii Mateja Húleka a Pavla Tomčíka, s ktorou v júli vystúpia v ďalšej repríze aj v areáli liptovskomikulášskej nemocnice pod holým nebom a pre dôchodcov na námestí v L.Mikuláši, zožali aj v Častej obrovský úspech. Osobne im k výkonu blahoželal herec Slovenského národného divadla Ivan Krivosudský, stály návštevník a veľký fanúšik ochotníckeho divadla a minister obrany František Kašický. Že sa v Ľubeli vydali správnou cestou, potvrdil dlhotrvajúci potlesk publika. Ľubeľskí ochotníci sa nestratili medzi súbormi z Tisovca, Malaciek, Levíc a Častej, ktoré sú v plnej miere dotované z mestského rozpočtu. Na cestu do Bratislavy si liptovskí divadelníci peniaze našetrili z predstavení, ktoré odohrali. Kolektív, ktorý momentálne reprezentuje Ľubeľu, je rôznorodý. Od žiačok základnej školy Veroniky Oškovej a Lucky Kanderovej cez stredoškolákov Janka Durného, Lenku Oškovú, Danku Oškovú, dospelých Erika Gemzického, Joža Oška, Milana Oška, Petra Slavkovského, Pavla Tomčíka, Štefana Vrbenského, Dana Oška, Vierku Durnú, Máriu Oškovú a Alenku Nemcovú, až po najstaršiu stálicu Olinku Guothovú. K zviditeľneniu divadla pomohla Ľubeľčanom hlavne televízia, keď Jožo Pročko zosnoval nachytanie Pavla Tomčíka priamo na javisku, ale vysielali aj medajlón o ochotníckom divadle na STV či rôzne reportáže v regionálnej televízii. Ale ako šéf divadla hovorí, hlavne naše okresné noviny prispeli k tomu, že herci z Ľubele sú aj na obrazovkách poľskej televízie a v reklame na bešeňovský termálny park.

-pat-

 

Ošklbaný páv

16.1.2007 / MY Liptov

 

 

,,Tradične už piaty rok chodievajú k nám začiatkom januára hrať divadlo ochotníci z Ľubele,“ komentoval starosta Malatín Peter Pethö vystúpenie divadelníkov zo Zväzu divadelných ochotníkov v Ľubeli. Komédiu v troch dejstvách, ktorú napísala I. Ristocková a texty upravil Pavol Tomčík, hrali Ľubeľčania najprv v premiére na Vianoce doma, reprízy boli ešte v decembri v Liptovských Kľačanoch a v januári v Malatínoch. „Na vystúpení bolo hodne ľudí,“ pokračoval starosta. „Vďaka vynikajúcim hereckým výkonom sa podarilo v sále vytvoriť veľmi dobrú atmosféru, ľudia sa zabávali a veselo bolo aj po predstavení, keď sme pripravili pre ochotníkov posedenie.“ To, že s ochotníckymi hercami z Ľubele je takmer vždy veselo, dokazuje aj „telegram“ z internetovej stránky, v ktorom podávajú okrem iného aj takéto informácie o sebe: „...najnovšie informácie o najlepších hercoch stop najväčšie herecké výkony na najhoršom javisku stop v studenej kultúre stop najlepší divácky výkon v sledovaní divadla v stoji pre nedostatok stoličiek stop najviac „nachytaných“ zlatých žíl v sedení na parapetných doskách stop viac hlasujúcich v anketách ako voličov v parlamentných voľbách stop viac uskutočnených brigád ako „šichát“ na budove SND v Bratisláve stop no proste bomba stop.

S komédiou Ošklbaný páv začali divadelníci šnúru predstavení, možno na niektoré z nich príde aj Pročko (pre tých, ktorí nie sú v obraze: Jožo Pročko nachytal divadelníkov z Ľubele). Stop.

-dp-

Foto: P. Pethö

 

Začali divadelnú sezónu

5.12.2006 / MY Liptov

 

 

Po vlaňajšej bohatej divadelnej sezóne, krátkej letnej prestávke začala, výberom ďalšej komédie, nová divadelná sezóna v Ľubeli. Ako povedal predseda organizácie Pavol Tomčík, tohto roku budú hrať komédiu od Inge Ristockovej – Ošklbaný páv. Jej premiéra je naplánovaná, ako po minulé roky, na 1. sviatok vianočný, nebudú chýbať ani reprízy. Réžijne sa na nacvičovaní bude spolu s predsedom podieľať Matej Húlek. Bude to jubilejné 90. divadelné vystúpenie ľubeľského divadelného súboru v jeho histórii, ktorá sa píše od roku 1923.

Že divadelná sezóna nie je spojená len s nacvičovaním, herci dokázali návštevou tatranského hotela Permon. Oddych vo vitálnom svete, posedenie pri tónoch ľudovej hudby a pochutnaní si na dobrej večeri, kolektív utužilo a dodalo novej energie do divadelnej práce.

-tk-

 

 

Ľubeľčania nachytali Desperada aj Barbaru

5.9.2006 / MY Liptov

 

Potom, ako v marci Pavla Tomčíka nachytal Pročko s ministrom Tóthom v relácii Nikdy nehovor nikdy, keď z peňazí na rozvoj malých divadiel, nakoniec nebolo nič, spláca Jožo Pročko svoj dlh formou obsadzovania hercov ľubeľského divadla vo svojich reláciách. Pročko pochopil, že nie je medzi žiadnymi amatérmi a tak ihneď po relácii ponúkol divadelnému súboru spoluprácu. V apríli bola na TV JOJ odvysielaná už spomínaná „nachytávka“ z Ľubele a pár dní na to Pavol Tomčík s Erikom Gemzickým pomáhali Pročkovi nachytať hviezdu prvej série Vyvolených – Desperada.

Jeden podnikateľ z obce Pata v rámci osláv svojich narodením pozval postavy z Vyvolených – Despiho a Kika ako hostí. Ako kultúrny program mala byť „Tranzvestit Show“. Najskôr vyšla medzi oslavujúcich na pódium Ilona Czáková (Pavol Tomčík). Publikum burácalo pri pohľade na neoholenú Iloninu hruď. Rôzne intímne poznámky nevyviedli speváčku z miery, pretože vedela, že v zákulisí sa už pripravuje Madona (Erik Gemzický), ktorá ju na javisku vystrieda. Úlohou Madony bolo vyvolať škandál s Desperadom, čo sa jej aj podarilo. Vrcholom vystúpenia bola Tina Turner (Jožo Pročko), ktorá privádzala oslavujúcich k ošiaľu. V zákulisí sa už Ľubeľčania tešili na Desperada, ktorého spolu s Jožom donútili vysloviť to magické „už nikdy nebudem hovoriť nikdy“.

Jožo Pročko sa ozval Pavlovi Tomčíkovi znova s tým, že potrebuje až päť hercov na 26. augusta do bratislavského divadla GUnaGU. Tentoraz sa obeťou tejto partie mala stať šarmantná speváčka Barbara Haščáková.

V sobotu doobedu si nabalili rezne medzi chleby a vybrali sa z dediny do Bratislavy. Prvú zastávku spojenú s „likvidáciou“ rezňov mali za Považskou Bystricou a po vjazde na diaľnicu očakávali, kedy sa objaví pred nimi Slavín. Pred Jožovým bytom ich už čakal režisér Braňo so svojou šarmantnou manželkou Mimi, ktorá je producentkou relácie. Táto dvojica dopravila Ľubeľcov do divadla GUnaGU. Sami by tam netrafili ani s navigačným zariadením. Tam ich už čakal Jožo Pročko aj s celým štábom. Narýchlo si rozdelili herecké úlohy, Jožo vysvetlil pointu nachytania a začala skúška. Mária Ošková dostala úlohu uvádzačky a odišla sa učiť vyslovovať indonézske slová, ktoré v skutočnosti nemali význam. Erik Gemzický dostal úlohu urobiť interview „o ničom“ s Barbarou ešte pred vystúpením indonézskeho tanečného súboru v zložení: náčelník kmeňa – Jožo Pročko, domorodí tanečníci – Pavol Tomčík, Lenka Ošková a Ján Durný. Pointa celého nudného vystúpenia bola v tom, že mali Barbaru doviesť až k tomu, že sa zodvihne a z divadla odíde. V prípade, že vydrží, bola pripravená druhá varianta a to, že náčelník jej v zákulisí ponúkne sexuálny zážitok. A ako to dopadlo? Alebo chcete vedieť ako Ľubeľci obstáli? To sa už dozviete 11. septembra v relácii Nikdy nehovor nikdy na JOJ-ke.

-red-

 

Herci a Mince vo fontáne

30.5.2006 / MY Liptov

 

Na májovú Fontánu sa mnohí návštevníci zrekonštruovaného Hudobroňa obzvlášť tešili. V pláne Klubu Fontána sa v zaužívaný tretí štvrtok v mesiaci medzi folkovými a country skupinami tentoraz objavili medzi hosťami pozývajúcich Mincí aj herci ochotníckeho divadla z Ľubele. Mená Paľo Tomčík a Erik Gemzický, mimochodom známi aj z Pročkovej televíznej relácie Nikdy nehovor nikdy, sľubovali dobrú zábavu.

Osemnásteho mája o osemnástej hodine otvoril celú akciu svojím recitálom obľúbený domáci pesničkár Jano Majerčík. Do príjemnej nálady vtiahol divákov pesničkami z nedávno dokončeného albumu. Väčšinou veselé pesničky pripravili bránice na to, čo malo prísť. Paľo Tomčík, Erik Gemzický a Lenka Ošková sa objavili pred ľuďmi v kostýmoch farára a rádových sestier. Veľmi vtipne, bez urážania čohokoľvek a kohokoľvek, zahrali svoju parodickú etudu, čo vyvolalo veľmi pozitívnu odozvu a silné výbuchy smiechu. Na záver exhibície si zaspievali spoločne s Mincami pesničku, ktorú nedávno spoločne nacvičili počas prípravy na Pochovávanie basy v Ľubeli. Prekvapeniam ešte nebol koniec a na javisko potom spoločne nastúpili Jano Majerčík a Mince v premiérovom spoločnom projekte Janove Mince. Spojenie Janových pesničiek a zvuku Mincí prekvapené publikum ocenilo vynútením si niekoľkých prídavkov. Protagonisti sa dohodli na príležitostnej spolupráci v prípade, že odozva ľudí bude priaznivá. To sa stalo, tak s najväčšou pravdepodobnosťou Janove Mince vystúpia už počas prázdnin na niektorých podujatiach aj v Liptove.

Na záver programu boli diváci pozvaní na poslednú predprázdninovú Fontánu, ktorá bude 15. júna a ťahákom by sa mala stať speváčka košickej formácie Montána - Lucia, ktorá príde v spoločnosti gitaristu a pod hlavičkou duo Oli & Lu.

 

Vlado Slavík

 

Liptáci v paláci

25.4.2006 / MY Liptov

 

Liptovská kočovná spoločnosť vznikla 1. apríla na deň bláznov a zanikla 19. apríla. Prvý a poslednýkrát vystúpila v rámci Dni Liptovského Mikuláša v Bratislave v Pálffyho paláci. Jej členmi boli divadelníci z L. Mikuláša, Ploštína, Pribyliny, Liptovských Revúc a Ľubele. Predviedli ukážky zo štyroch hier Ivana Stodolu.

Liptovská kočovná spoločnosť predviedla v Pálffyho paláci ukážky zo Stodolových hier Jožko Púčik a jeho kariéra, Čaj u pána senátora, Keď jubilant plače a Bankinghouse Khuvich and Comp. Tvorili ju divadelníci z piatich miest: Eva Štofčíková, Peter Vrlík, Mária Grajciarová, Zdenka Račková, Lenka Kubíková, Vinco Urban, Vladimír Urban, Erik Gemzický, Eduard Madliak a Stanislav Štofčík, ktorý stvárnil vo všetkých štyroch ukážkach hlavnú úlohu - Ivana Stodolu. Kuplety napísal P. Vrlík. Záverečný v hre Čaj u pána senátora, v ktorej si z truhly urobili rečnícky pult, znel: Politika, politika, každého z nás sa týka. Prenasleduje nás ako voš, zapichne sa do nás ako nôž. A nakoniec - pravda odveká - politik po prúde uteká...

Stano Štofčík, ktorý robil aj celé hudobné aranžmá, a Zdena Račková ako rodina Chvojková ponúkali publikum wauwatinom. V skutočnosti to bola slivovica a všetkým vraj chutila.

Vrlíkov kuplet: „Behali s ním hore-dole, utápali „sprostých“ Američanov v alkohole“, Eva Štofčíková trochu zmenila a zo „sprostých“ Američanov urobila drahých.

-bea-

Duel Jožo Pročko a Pavol Tomčík alebo ver, aj keď neveríš

28.3.2006 / Liptov

Prečo starosta klamal celú dedinu, prečo musel minister kultúry prísť do Ľubele, prečo bol Paľo podozrievavý a Jožo vynaliezavý, prečo sa Tekla stratila a prečo sa v jej šatách na scéne objavil Pročko – aj o tom je toto rozprávanie:

Trinástka v marci nepripadla na piatok, ale aj v pondelok dokázala na chvíľu zamotať život hercovi a režisérovi ochotníckeho divadla v Ľubeli Pavlovi Tomčíkovi. Zavolal si ho totiž starosta obce Milan Kubík. Starosta je starosta a aj keď sa Pavlovi jeho slová zdali akoby zdiaľky podozrivé, tak trošku uveril, že jeho súbor dostane peniaze na činnosť z podporného fondu Višegrádskej štvorky. Tak to povedal starosta – 17. marca príde osobne minister kultúry František Tóth odovzdať do Ľubele šek.

Ofenzíva pána Koníčka pre ministra

Bude sa teda hrať v štrnástej repríze divadelné predstavenie Ofenzíva pána Koníčka. Pred pánom ministrom a jeho suitou. Pavol Tomčík už v duchu rátal, čo všetko za peniaze do súboru pokúpia, pomohli by... ale aj červíček pochybností vŕtal Pavlovi hlavou. Najmä po tom, čo mu volala akási Drábková.Pri ďalšom preverovaní, Pavol zistil, že tento telefón nepatrí žiadnej p. Drábkovej, ale nejakej pani z Plaveckého Štvrtka. Tu sa začali jeho pochybnosti o pravdivosti oznamu. Keď však prišla do Ľubele za Pavlom hovorkyňa ministerstva kultúry Martina Pavlíková, ktorú poznal z televízie, zase začal veriť viac. Ale aj tak jej povedal, že je na osemdesiat percent presvedčený, že v tom má prsty Jožo Pročko. Veď začiatkom februára bol v našich novinách uverejnený článok Pavol Tomčík, herec a režisér, sa chystá „nachytať“ Pročka a takéto slová sú určite pre Joža výzvou na duel kto z koho. Ale zas na druhej strane: hlásil by starosta Ľubele päťkrát denne, že na úspešný súbor sa príde pozrieť minister kultúry a prinesie peniaze? Znemožňoval by sa starosta? Takéto myšlienky a pochybnosti vírili hlavou Pavla Tomčíka. Aj priateľovu oslavu štyridsiatky zrušil, aj zo stredy na štvrtok sa mu sníval sen, že prišiel za ním Pročko preoblečený za jedného z maďarských diplomatov a priniesol mu peniaze z grantu. V sne Pročkovi strhol parochňu a odhalil ho. A vraj stredo-štvrtkové sny sa plnia, a tak kadiaľ chodil, tadiaľ vyhlasoval: „V tom má prsty Jožo Pročko. To on príde preoblečený v sprievode ministra, to určite Pročko vymýšľa na mňa, ako ma nachytať. Všetkým som to tvrdil, aj maily svojim kamarátom som poslal s takýmto oznamom. Stále som bol presvedčený, že Pročko na mňa hrá.“ Obyvateľka Ľubele Jaroslava Ošková potvrdila, že dedina aj trochu verila Pavlovi, aj si zas vravela: „Starosta by si asi nedovolil celú dedinu dostať...“ A tak Ľubela pár dní žila v pochybnostiach: Pročko a smiech – Tóth a grant. Čo z toho je pravda?

Deň pravdy prišiel

V piatok 17. marca pred kultúrnym domom v Ľubeli zastalo ministrovo auto s niekoľkým ďalšími a z áut vyšli minister kultúry František Tóth s hovorkyňou ministerstva Martinou Pavlíkovou, vraj členovia ochranky, kopec ľudí. „Viete, aj medzi nimi som ešte stále hľadal Joža Pročka,“ hovorí o svojich pocitoch Pavol. „Pozorne som si všetkých prezeral, či v prezlečení nejde Jožo, aby ma dostal. Ak by mal niektorý z nich bradu, podozrieval by som ho. Ochranári machrovali, pred predstavením poprezerali celý kulturák, všade boli a bolo ich plno. Ale Pročko stále odnikadiaľ nevychádzal. Začínal som byť presvedčený, že v tom nemá prsty. Veď minister by len tak nadarmo predsa necestoval z Bratislavy tristo kilometrov sem a tristo naspäť, kvôli „nejakému “Palovi Tomčíkovi. V duchu som si dohováral, aký som nedôverčivý. Začalo predstavenie, ešte stále som bol trochu v strehu, registroval som každý pohyb v hľadisku, pozoroval z javiska prichádzajúcich oneskorencov. Minister so svojimi ľuďmi sedeli v prvom rade a sledovali predstavenie. Moja pozornosť začínala ochabovať a už som veril, že naozaj sme dostali peniaze z grantu a žiaden Pročko nepríde. Hrali sme asi pätnásť minút. Ja – muž pod papučou som čakal na svoju ženu Teklu, ktorá na chvíľu odbehla zo scény aj s dcérou Emou. Mala sa vrátiť, nevrátila sa a ja som začínal improvizovať. Improvizoval som minútu, dve minúty a každá chvíľa sa mi zdala ako dlhé hodiny. (Aj v hľadisku už diváci zaregistrovali, že niečo nie je v poriadku. Herci boli v rozpakoch a predstavenie bolo iné ako na Vianoce – tvrdila jedna z diváčok). Zo šatne som počul buchot. Videl som, že sa niečo deje. Zároveň som šepkárke šepkal, aby poslala Teklu na scénu. Tekla sa nevrátila, ale vošiel Erik Gemzický alias doktor práv Vladko Možný a tak polohlasne povedal, že Tekle je zle a sedí na záchode. Zľakol som sa, lebo viem, že Oľga Guothová, ktorá hrala Teklu, má problémy s nohami, a tak som si myslel, že odpadla. Pri tom buchote v šatni – nečudo, že mi toto napadlo. Dokončil som svoju repliku na javisku a odbehol do zákulisia. Keď som nenašiel Teklu a všetci ma presviedčali o tom, že jej je zle, vrátil som sa na javisko a povedal niečo v znení, že ja sa posnažím Teklu prehovoriť, aby súhlasila so sobášom a dal znamenie oponárovi, aby zatiahol.“

 

Tvrdý oriešok pre Pročka

 

To už nastal v šatni väčší zhon a buchot. Nikto nečakal, že Pavol sa zdvihne z javiska a pôjde riešiť situáciu do zákulisia. Totiž v zákulisí naozaj bol Jožo Pročko a chystal sa nachytať Paľa. Ako neskôr Pročko povedal, Paľo bol pre neho naozaj tvrdý oriešok, pretože bol podozrievavý, čakal úder od Pročka, je herec a pozná herecké finty a navyše – má dobrú intuíciu. A tak sa v šatni Pročko ešte len napoly preoblečený za Teklu schoval, Oľgu Guothovú tiež schovali, Pavol Tomčík sa vracia na javisko. O chvíľu za ním v Tekliných šatách a parochňou na hlave vchádza Pročko so slovami nadväzujúcimi na poslednú Paľovu repliku: „Kto ti je tu stará, ja ti dám starej! Oponu nabok!“ A vlastnoručne odhŕňa polovicu opony, aby aj diváci v hľadisku mohli vidieť, čo sa deje na javisku. Prekvapené tváre hercov, prekvapení diváci. Ja som to vravel! Ja som to vedela! Veď to Paľo tvrdil! – lieta ľubelianskym kultúrnym domom. Vzápätí na javisku smiech, objímanie, buchnáty, medzi hercov vychádza aj minister František Tóth, fotografovanie, smiech, smiech... Pročko – Tekla ide medzi divákov, doberá si ich, preženie sa celým hľadiskom, posedí kde-tu na stoličke a znova na javisko. Šoumann. Postrkuje do Paľa so slovami: „Paľo, nemohli sme povedať ani tvojim ľuďom, čo na teba chystáme. Majú ťa radi, povedali by ti.“

 

Kto bol v obraze a kto nie

 

O Pročkovom scenári pre Je to možné naozaj vedel len starosta Milan Kubík. Už keď Pavlovi Tomčíkovi oznamoval, že súbor získal grant, už vtedy boli u neho v kancelárii namontované kamery, aby sledovali Tomčíkovú reakciu. A tesne pred predstavením dostal echo aj advokát v hre Erik Gemzický preto, aby našiel vhodné miesto pre Pročkov vstup na scénu a pripravil situáciu na javisku. Toto všetko skoro prekazil energický a rýchly Pavol Tomčík svojím podozrievaním a snahou riešiť „problémy“ počas hry v šatni. „Som typ človeka, ktorý si rád robí ´srandu´ z druhých ľudí. Že sa mi to vrátilo, nehnevám sa, vzal som to normálne. Veď nie som stresák, ani trému nemám,“ komentoval je to možnú situáciu Pavol Tomčík.

 

Profesionálny záver ochotníkov

Nikto nechcel divákov obrať o časť hry, a tak minister zišiel do hľadiska, Pročko do zákulisia, herci na svoje miesta a divadlo pokračovalo. Na ich výkonoch nebolo cítiť, že sa niečo nezvyčajné stalo. Hrali v pohode a naplno ďalej. Po skončení predstavenia dlho do noci sedeli s Jožom Pročkom, ministrom kultúry Františkom Tóthom a televíznym štábom v kultúrnom dome. Ďalšia časť Je to možné je nakrútená a poučenie pre Paľa Tomčíka? Nikdy nehovor nikdy a ver, aj keď si už skoro presvedčený, že veriť netreba.

Poznámočka: Paľo, má byť teraz v strehu Jožo? Paľo: Na toto už verejne neodpoviem, ale ja sa nikdy nevzdávam!!!

DagmaRA

SEDLIAK BASA ŠOV
14.3.2006 / Liptov

Tohtoročné pochovávanie basy v Ľubeli sa nieslo v hudobnom štýle. Hneď v úvode zaznela pieseň od Pink Floyd a na scéne sa objavila moderátorská dvojica v podaní vlasatého Augusta Koníčka a Tekly Kohútovej. Táto dvojica si postupne na javisko pozývala hercov, ktorí stvárňovali významných predstaviteľov obce. Ako prvý svojsky opísal svoje pôsobenie starosta. Predsedu hasičov zastúpil hovorca zboru, a miestna futbalová legenda opísala zážitok spred dvadsiatich rokov. Svoje pocity z výletov Jednoty dôchodcov opísala pani Helenka. Každému pozvanému bola udelená cena, ktorá ho charakterizovala. A tak si postupne prevzali okenu, obhorenú triesku, sfúknutý píľus a skladaciu stoličku na púte pre dôchodcov. 
Medzi týmito rozhovormi bavila divákov hudobná skupina Mince z vodotrysku, ktorú stvárňovala skupina C.I.T, pod dirigentskou taktovkou v podaní Johna Durnoviča. Spevácky jej vypomáhali hostia z Česka – Erko Gotwald a Elis Vložek, z Balkánu pozdravila obecenstvo Ňadranka a príjemnú atmosféru navodila aj dvojica TATU z Ruska. Keď vystúpila dvojica Kája s Darinkou a zanôtili duet Glganie mám zo všetkého najradšej ..., obecenstvo bolo vo vytržení. Záverom pásmo vtipov a spoveď v podaní hercov posledného divadelného predstavenia, ktorí spomenuli veselé zážitky zo zákulisia, dalo predzvesť tomu, že kabaretné pásmo Sedliak basa šou 2006 už končí. Počas záverečnej skladby Nás čaká Hollywood náhle skolaboval basár a miestna sestrička skonštatovala exitus Basy Estery. V svätom kultúrnom dóme v Ľubeli basu vyobliekali a do rakvy uložili členky pohrebnej služby a ekumenicko-ekonomický obrad sa mohol začať. Tohto roku ho celebroval Mons. Tomčikaj zo sihôtskej diecézy. Po vypočutí kázne a veselého slova odniesli basu na poslednej ceste do skladu divadelných rekvizít dvaja miništranti, za doprovodu celého smútočného zhromaždenia. 
Po obrade nasledovalo karovô posedenia, podávali sa fánky, čaj s rumčekom a do polnoci znela v Ľubeli muzika v podaní hudby z vlečky – Diskocvokeja Rudu. Takýmto spôsobom Ľubeľci ukončili v utorok 28. februára posledný fašiang a popolcovou stredou navodili atmosféru pôstu.

-pt-

Pavol Tomčík, herec a režisér ochotníkov v Ľubeli sa chystá „nachytať“ Pročka

7.2.2006 / Liptov

 

Pavla Tomčíka z Ľubele som spoznala vari pred tridsiatimi rokmi. Ako deti sme vtedy navštevovali rovnaký ročník výtvarného odboru vtedajšej ľudovej školy umenia. Vedela som teda, že k umeniu má blízko, ale myslela som si, že len k výtvarnému. Pri stretnutí s ním prednedávnom, po mnohých rokoch, ma Pavol vyviedol z omylu. Jeho láskou je už dlho ochotnícke divadlo. Je totiž hercom a režisérom ochotníckych divadelníkov v Ľubeli a zároveň predsedom Zväzu divadelných ochotníkov Slovenska.

 

Zaujímalo ma teda, kedy a kde Pavol nadobúdal prvé skúsenosti ako herec. „Prvé skúsenosti s divadlom som zažil vlastne už ako žiak Základnej školy vo Svätom Kríži. Hral som na maškarnom plese v kapele s drevenou gitarou, parochňou. Ešte aj teraz to mám stále pred očami. Ako ôsmak som hral pred kamerou spolužiaka náturistu drobné scénky, na ktorých sa zabávala celá škola. Na strednej škole som si zahral vo filme Na baňu klopajú. Vtedy som nadobudol úplné presvedčenie, čo chcem robiť. Obec Ľubela mi pomohla k naplneniu mojich cieľov,“ vyznáva sa Pavol Tomčík z lásky k doskám, ktoré znamenajú svet, a mňa prekvapuje, že o tejto jeho záľube som doteraz ani netušila. K divadlu v Ľubeli mu pomohla náhoda. „Súbor mal dohodnuté odohrať divadelné predstavenie v Liptovskej Lúžnej, ale jeden z hercov mal skúšky na vysokej škole. Oslovil ma preto Vincent Urban, ktorý divadlo hral už dlhšie, či by som sa nedokázal vedľajšiu úlohu narýchlo naučiť a zaskočiť za chýbajúceho herca. Termín bol šibeničný a okrem jednej skúšky, už bola iba moja premiéra. Toto všetko sa zomlelo v roku 1984 a ja "zaskakujem" doteraz,“ približuje Pavol Tomčík začiatky jeho hereckej kariéry. Divadlo ho „chytilo“ a o štyri roky neskôr ho zvolili za predsedu Zväzu divadelných ochotníkov v Ľubeli a vo funkcii figuruje dodnes. „Popri hraní som si všímal aj prácu režiséra. Musím uznať, že je veľmi náročná. Pre divákov je „neviditeľná“ a ľudia málokedy tušia, čo námahy stojí nacvičiť divadelné predstavenie,“ vysvetľuje Pavol Tomčík. Jeho prvé divadelné predstavenie režíroval najstarší žijúci člen súboru František Kandera. Pavol si doteraz spomína na skúšky pri peci v starom kultúrnom dome, ktoré viedol režisér Kandera. Po ňom prebral režisérstvo Vincent Urban, ktorý bol Pavlovi vekovo bližší a s ním spolurežíroval vlastne všetky ďalšie predstavenia. Keď nemohol prísť na skúšku, hercov viedol Pavol. Vincent Urban skončil s divadlom z osobných dôvodov, a tak sa Pavol Tomčík stal aj režisérom „na plný úväzok“. „Divadlo pre mňa znamená veľmi veľa. Spoznal som mnohých ľudí, ktorí sú vždy dobre naladení. Dobrá nálada mi pomohla zabudnúť na trému, zvykol som si na nebojácnosť pri komunikácii. A hlavne som sa naučil pritom odpútať sa od problémov, ktoré dnešná doba prináša,“ hovorí o pozitívach svojej záľuby, ktorej sa naplno venuje.

Pavol vždy obdivoval herecké výkony Jožka Krónera, s ktorým si aj posedel pri Liptovskej Mare na rybačke. „Tam mi vlastne vysvetlil aj svoju stratégiu pri nacvičovaní. Nikdy sa hru neučil naspamäť doslova. Najskôr si ju vraj dôkladne prečítal, aby vedel o čo v nej ide a potom sa jej venoval len zbežne a na javisku veľa improvizoval. Herci sa mali pri ňom vždy na pozore. Nikdy totiž nevedeli, čo si vymyslí. Bol to veselý chlap a plný humoru aj v súkromnom živote. Jeho výkony, ale aj výkony jeho kolegov - hercov Pántika, Kvietika, Rajniaka, Matejku mi navždy utkvejú v pamäti. Z režisérov obdivujem hlavne Juraja Jakubiska kvôli jeho odvahe presadzovať nové myšlienky do filmov a nebojácnosť presadiť sa aj v zahraničí,“ hovorí Pavol.

 

Slota mu sľúbil pozemok pri Žiline

 

S najnovším divadelným predstavením Ofenzíva pána Koníčka, ochotníci z Ľubele odohrali už vyše desať predstavení. Ďalšie majú už majú dohodnuté odohrať v týchto dňoch a spolu to bude minimálne päťnásť – a to len od konca decembra, kedy mal „pán Koníček“ premiéru. „Už to bude rekord nášho súboru a predbehneme tak aj vynikajúcu komédiu U nás taká obyčaj, alebo len aby sme v hanbe nezostali z roku 1989, ktorú sme hrali deväťkrát. S každým predstavením ochotnícki divadelníci vystupujú pravidelne v predpremiére pre žiakov Základnej školy v Ľubeli v posledný deň vyučovania pred vianočnými sviatkami. Premiéry mávajú pred domácim publikom na Prvý sviatok vianočný. Na Štefana hrávajú v susedných Liptovských Kľačanoch. “Práve na túto obec sa viaže aj náš najveselší zážitok. Počas predstavenia som ako inokedy zase zaimprovizoval a spomenul som, že mi Slota sľúbil pozemok pri Žiline za to, že som národovec. Jedna diváčka sa tak silno rozosmiala, že smiechom „vybuchla“ celá sála. Hľadisko bolo preplnené a smiech strhol po chvíli aj mňa a ostatných hercov. Smiali sme sa tak silno a ani diváci ani herci sa nevedeli zastaviť. Aj keď sa nám to po chvíli podarilo, tá pani sa ďalej a ešte silnejšie. V mojej hereckej kariére sa mi niečo podobne ešte nestalo a to mňa na javisku len tak hocičo z miery nevyvedie,“ podelil sa o veselú historku Pavol Tomčík.

 

Na zápase storočia chce „nachytať“ Pročka

 

Pravidelne herci z Ľubele hrávajú ešte aj na Troch kráľov v susedných Malatínoch, kde im pripravujú výnimočné pohostenie. Tento rok si pochutnali na liptovských droboch, predtým už mali aj biftek, fánky, guláš z diviny a iné špeciality. Okrem klasických divadelných predstavení, každoročne divadelníci pripravujú pochovávanie basy, čo je oslava posledného fašiangu pred popolcovou stredou. Spočiatku basu pochovávali klasickými pohrebmi, ktoré boli plné humoru a smiechu. Prešli z katolíckych, evanjelických a spoločných pohrebov aj na „komunistické“. „Neskôr sme túto akciu začali robiť na spôsob zábavného programu. Tento rok posledný fašiang pripadá na posledný februárový deň. Pripravujeme kabaretné pásmo s Marikou Novákovou. Ešte predtým však musím pripraviť podujatie, ktoré bude v Ľubeli v nedeľu 19. februára. Bude to hokejový zápas storočia medzi reprezentačným družstvom slovenských tenistov a miestnym hokejovým mužstvom. Stretnutie budú spolukomentovať Jožo Pročko z Markízy a čierna perla Ibi Maiga. Roboty mám vyše hlavy, ale dúfam, že na Pročka niečo vymyslím,“ hovorí o najbližších plánoch Pavol Tomčík a my veríme, že s jeho zmyslom pre humor, sa mu toho Pročka naozaj podarí poriadne „nachytať“.

 

Nehrajú len divadlo, ale pochovávajú aj basu

 

Divadelný rok Ľubeli pre členov súboru začína niekedy v júni, keď režisér vyberie dve až tri hry. Pavol Tomčík si ako režisér prizve k spolupráci najskúsenejších hercov a spoločne vyberú hru, ktorú nacvičia. „Rozhodnem sa pre osoby, ktoré by mali byt obsadené a zavolám ich na osobný pohovor. Môže sa stať, že niektorý z hercov v divadelnej sezóne z rôznych dôvodov nemôže hrať, a tak musím mať v talóne aj náhradníkov. Potom sa v septembri zídeme v našich divadelných priestoroch, každý dostane hru na preštudovanie a začnú čítacie skúšky. V novembri už pritvrdíme a schádzame sa minimálne raz do týždňa. December je mesiacom, kedy už skúšame na javisku s postavenou scénou dvakrát za týždeň. Hrávame podľa záujmu, ale počas pôstu záujem zo strany obcí opadá. Fašiangy sú spojené s pochovávaním basy a náš divadelný rok sa končieva koncom marca. Počas veľkonočných sviatkov sa vyskytnú ešte nejaké reprízy divadelného predstavenia,“ priblížil nám Pavol Tomčík ako vyzerá taký divadelný rok ochotníkov v Ľubeli. Podľa Pavlových slov je práca v ochotníckom divadle síce náročná, všetci ju robia na úkor svojho voľného času a zadarmo, ale obrovskou odmenou je pre členov súboru spokojnosť divákov, vyjadrený potleskom po vystúpení.“ A keď stretneme či už v Liptovskom Mikuláši alebo v Ružomberku či inde človeka, ktorého nepoznáme a ďakuje nám za zážitok z nášho predstavenia, pochváli, že to bolo super, tak si povieme, že to predsa len má zmysel. Dnešná pretechnizovaná doba ochotníkom nepraje, ale netreba sa nechať odradiť,“ hovorí na záver Pavol Tomčík. A ja s ním súhlasím, veď Ľubela je toho príkladom.

Popri Pavlovi Tomčíkovi, Oľge Guothovej, Márii Oškovej, Lenke Kubíkovej a Erikovi Gemzickom, hrajú v predstavení Ofenzíva pána Koníčka, úplní nováčikovia: Lenka Ošková, Peťka Bubniaková a Ján Durný ml. Keď k tomu pripočítame šepkárku Veroniku Oškovú, ktorá má len štrnásť rokov, tak je jasné, že o budúcnosť ochotníckeho divadla v Ľubeli sa naozaj báť netreba. Pomáha jej skúsený Matej Hulek a o osvetlenie a hudbu sa starajú Milan a Jozef Oškovci. „Sme vyborný kolektív, za čo ako vedúci súboru všetkým ďakujem,“ uzatvára svoje rozprávanie o činnosti ochotníckych divadelníkov Pavol Tomčík. A ja teraz už viem, že to s divadlom myslí naozaj vážne.

Eva Petranová

 

 

Pochovali Esteru

15.2.2005 / Liptov

V Ľubeli minulý utorok v Kultúrnom dome pochovali divadelníci basu. Robia to pravidelne a netradične už niekoľko rokov. Tohoročný scenár vymyslel predseda ochotníkov Pavol Tomčík.

Opona sa otvorila, zaznela zvučka televíznych novín a na fiktívnej domácej televíznej stanici TV Lániky sa objavila svalnatá Paulínka Migas Sihôtska – alias Pavol Tomčík. Privítal všetkých divákov a nasledovala reklama: „Chcete mať pokojnú smrť? Dajte sa poistiť v poisťovni všeobecná zubatá.“ A cez javisko prešla smrtka nie s klasickou kosou, ale modernou kosačkou. Reklamy sa na „televíznej obrazovke“ objavili ešte niekoľkokrát medzi jednotlivými scénkami. Bravúrne ich predviedol deviatak Ján Durný. Jedna sa týkala napríklad miestnej predajne potravín, ktorú často navštevujú dlhoprstí. Zrejme bola pre nich inšpiráciou, lebo na druhý deň mali zase v predajni inventúru. Scénky boli aktuálne a šité na mieru. Na pódiu zasadal napríklad obecný výbor a prerokúval otázky typu: Prečo sú ulice v obci osvetlené „až“ desať dní v roku, prečo diváci v Kultúrnom dome na divadelných predstaveniach musia postávať a herci počas skúšok mrznúť? (Alkohol síce zahreje, ale vo vykúrenej miestnosti by chutil lepšie...). V programe si prekonverzovali v takmer dokonalej ruštine aj ruskí vojaci s ľubeľskými dévuškami, chlapčenské nohy dokonale vynikli v dámskych pančuchách a krátkych sukničkách v Labuťom jazere, zatancovali si aj malé ešte školopovinné mažoretky. Vlnu smiechu vyvolala predpoveď počasia v podaní Ňadranky Iľkovej – Erika Gemzického. „Z Vrchhája zostupuje tlaková níž smerom do stredu obce. Očakáva sa tornádo, ktoré rozvírili klebetnice. V ranných hodinách očakávame veľký pohyb žien pred kultúrnym domom, kde prídu z východu predávať záclony, elasťáky a cukor...“ Zrazu celú komédiu prerušila smutná správa, ktorú priniesla v obálke maskérka a asistentka v jednej osobe Mária Ošková: „Drahá basa Estera v ranných hodinách skonala.“ Smútiaci jej zaspievali a o chvíľu sa na pódiu objavil malý rebriniak zvaný citroen, na ktorom sedel „velebnosť pán farár Jaroslav“.(Opäť Ján Durný.) Pochoval basu a potom ju spustili pomocou lana z pódia do jamy – čiže z javiska „o poschodie“ nižšie. Na záver Pavol Tomčík pozval na fašiangovú zábavu, ktorá trvala presne do polnoci. Nechýbali na nej fánky a čaj s rumom. Pochovávanie basy bolo netradičné a dynamické, herci okrem javiska využívali aj balkón a do deja vtiahli aj divákov. Pri záverečnej kľaňačke sa takmer stalo nešťastie, keď Ondrej Jaško, ktorý symbolicky kopal jamu pre basu a je hrobárom aj v skutočnosti, takmer spadol z javiska. Naštastie ho zachytila Paulínka. Tí, čo boli v Ľubeli, určite neoľutovali, že prispeli na „pohrebné trovy“.

-bea, lk-

 

Basa je pochovaná, začína pôstne obdobie

Už nejaký-ten rôčik je v dedine, ktorú obývam, tradícia pochovávať basu. Obyčaj je to zaujímavá a určite stojí za zmienku. O čo vlasne ide? Basa (hudobný nástroj - nie väzenie) bola v minulosti symbolom zábavy. V dnešnej dobe, plnej playbackov a Jigga Jigga beatboxov, je možno trochu podceňovaná, no stále sa nájdu hudobné štýly, v ktorých by to bez basy nebolo ono (napríklad drum and bass?). Pochovať basu teda v prenesenom význame znamená ukončiť zábavu. A kedy je ten správny čas ju ukončiť? Deň pred Popolcovou stredou, ktorá zahajuje 40 dňové pôstne obdobie končiace Veľkou nocou.

Divadelní ochotníci v Ľubeli každoročne organizujú fiktívny pohrebný obrad, plný parodických situácií zo života v tejto liptovskej dedine. Tento rok mal formu televíznych novín a v jednotlivých reportážach si vzali na paškál obecné celebrity, počnúc starostom, obecnou radou, lekármi, učiteľmi či dokonca miestnym hrobárom, ktorý podal bravúrny výkon hrajúc samého seba ("...v minulom roku vykopal 18 hrobov, no zakopal iba 15..."). Poslednou scénkou bola reportáž z pohrebu, kedy (fiktívny) kňaz basu pochoval. Pre ľubeľských komediantov, ktorí sa pravidelne úspešne prezentujú po celom Liptove, je charakteristické spojenie inteligentného humoru s typickým dedinským, nehovoriac o výbornej improvizácii. Po pohrebe nasleduje zábava, kde nechýbajú šišky, varené vínko či čaj s rumom. Všetko však končí odbytím polnoci, kedy s Popolcovou stredou začína aj pôstne obdobie.

Mňa osobne veľmi teší, že aj v dnešnej uponáhľanej dobe sa nájdu ochotníci, ktorí si nájdu čas, aby zachovali tradíciu a okrem toho svojich spoluobčanov zabavili trochu iným štýlom, než aký sme zvyknutí prijímať z našich reality televízií. Basa je pochovaná, pôstu zdar!

 

Autor článku: Martin Hrnčiar

Streda 9. februára 2005 09:13

 

O "komediantoch" z Ľubele

Asi pred mesiacom priniesla do redakcie Lenka Kubíková rukou písaný článok o divadelníkoch v Ľubeli. Prelúštila som ho, prepísala, zredigovala, uložila - a počítač mi ho "zhltol". Niežeby som ho málo kŕmila, ale asi mu zachutilo ľubeľské divadlo. Po dlhšom čase som ho našla. Nebola som si však istá, či som všetky mená a údaje z originálu prelúštila správne. Čakala som, že Lenka príde do redakcie opýtať sa, prečo článok nevyšiel, ale neprišla. A potom som objavila internetovskú stránku ľubeľských ochotníkov a vykríkla som heuréka. Na úvodnej stránke ma privítal predseda Pavol Tomčík "v mene komediantov z Ľubele". Mal celkom dobré okuliare a parochňu a pohľad naňho mi hneď zlepšil náladu.

Až lipa zakvitne

Pred vyše 80 rokmi odohrali v Ľubeli divadelní ochotníci svoju prvú hru Až lipa zakvitne, ktorú zrežíroval Koloman Ondrej Urban. S divadelníctvom v Ľubeli sa v minulosti spájalo najmä meno učiteľa Ambróza Lukáča. Od roku 1931 do roku 1942 zrežíroval 24 predstavení. Po vojne sa divadlu v Ľubeli venoval hlavne František Kandera. Pri hraní jedného predstavenia sa stala udalosť, na ktorú mnohí dodnes spomínajú. Počas predstavenia došlo na miestnom JRD k požiaru. Keďže divadelníci boli aj hasiči, odišli dvaja hneď hasiť v tom, čo mali oblečené na javisku. Neuvedomili si, že majú na sebe gardistické uniformy. Keď prišli príslušníci bývalej Verejnej bezpečnosti vyšetrovať požiar a uvideli dvoch "gardistov", nastalo vyšetrovanie pre niečo celkom iné. Herci im museli dlho vysvetľovať, že nie sú gardisti.

Pokračovateľom F. Kanderu v úlohe režiséra je dnes Vincent Urban. Pričinil sa o to, že v roku 1989 odohrali Ľubeľčania úspešnú hru U nás taká obyčaj alebo aby sme v hanbe nezostali. Potom v obci prestavovali kultúrny dom a nenacvičovalo sa až do roku 1993.

Žobrácke dobrodružstvo

Súčasní ochotníci pod vedením režiséra Vincenta Urbana vlani tri mesiace nacvičovali tragikomédiu Jána Soloviča Žobrácke dobrodružstvo. Slávnostná premiéra bola 25. decembra, nasledovali úspešné reprízy v L. Kľačanoch, L. Jáne, L. Mikuláši, Malatínach a Likavke.

Na liptovskomikulášske predstavenie spomína Lenka Kubíková: ,,V Dome kultúry sme zožali veľký úspech. Najviac si rozcvičili bránice vďaka vtipným improvizáciám Pavla Tomčíka, predstaviteľa holiča Gejzu Galibu. Je dosť ťažké viesť s ním na pódiu dialóg, lebo často si vymyslí niečo nové priamo počas predstavenia. Tak to bolo aj v prípade Štefana Vrbenského. Držal sa veľmi dobre a nenechal sa vyviesť z miery. Matej Húlek prežíval asi strastiplné chvíľky, keď mu holič Galiba počas holenia naniesol penu nielen na tvár, ale aj do uší, takže by asi ťažko počul šepkárku. Ľubica Švecová si zase musela zvyknúť na tupírovanie vlasov. Erik Gemzický sa priznal, že nemá rád ,,uniformné“ postavy, ale podľa mienky iných mu takéto úlohy sedia. Vierka Luptáková vie zaujať suverénnym vystupovaním a peknou artikuláciou, Marika Nováková vie naladiť tú správnu tragikomickú atmosféru. Ja som stvárnila typickú naivku. Nezabudnuteľný bol výstup Vladimíra Urbana, v ktorom ho obidvaja holiči na druhom svete spovedajú. Pán režisér si zahral neznámeho pána. V jeho úlohe mala sólo mimika, ktorou všetkých rozosmial. Po predstavení nasledoval veľký aplauz a dvakrát nás vyburcovali, aby sme sa vrátili na scénu. Boli to pre nás nezabudnuteľné chvíle.“

Lacný humor?

Ako žiadni umelci, ani tí ľubeľskí sa nevyhli kritike. Lenka skonštatovala: ,,Odborníci nám vytkli, že sa uchyľujeme k lacnému humoru. Na to reagoval Vladimír Urban slovami: Uragán propaguje lacný humor a aj kvôli tomu majú vypredané. Niektorí mali námietky aj voči tomu, že príliš často meníme texty, ale podľa nás na tom nie je nič zlé, chceme sa čo najviac priblížiť súčasnosti. Chcela by som sa v mene všetkých ľubeľských ochotníkov poďakovať nášmu režisérovi, ktorý to s nami nemá vždy ľahké, a všetkým, ktorí nám vychádzajú v ústrety, pomáhajú nám v našej divadelnej činnosti a dávajú možnosť prejaviť sa na doskách, ktoré znamenajú svet.“

Ak sa chcete o ľubeľských divadelníkoch dozvedieť viac, nájdete ich na internetovej stránke www.divadlo-lubela.szm.sk

 

-lm-

/ LIPTOV 13.7.2004 /

 

 

Fašiangy v Ľubeli

Ľubeľa - Hoci už fašiangy pominuli, spomienky na ne ostávajú. O tohtoročné veselé fašiangy sa v Ľubeli postaral aj Zväz divadelných ochotníkov. V prvý marcový deň zorganizovali fašiangovú bursu dedinou v maskách.

O spev, hudbu, dobrú náladu a tanec pred každým domom nebola núdza. Ale o skutočnú fašiangovú náladu sa naši divadelníci postarali v utorok večer pred Popolcovou stredou v kultúrnom dome, kde predviedli "socialistickú" rozlúčku s basou Esterou. Samozrejme, nechýbali všetky pocty už zosnulej z minulého režimu, ako internacionála, pionieri zo Základnej školy či skutočný prejav predsedu MNV v podaní iniciátora tejto rozlúčky Pavla Tomčíka, ako aj Vincenta Urbana a matrikárky, ktorou bola Marika Nováková. Ich predstavenie bolo na vynikajúcej hereckej úrovni. Herci, ktorí hrali za jednotlivé organizácie vtedajšieho Národného frontu, ako bol Zväz protifašistických bojovníkov, Zväz invalidov, Zväz československo-sovietskeho priateľstva boli prerušovaní "výbuchmi" smiechu a potleskom.

 

/LIPTOV r. 2003/

 

 

Ľubeľa - Miestny ochotníci predviedli spoluobčanom v premiére na Veľkonočnú nedeľu Kršňákovu komédiu S brokovnicou na manžela. Výboné výkony hercov upútali divákov a tí sa im odmenili po predstavení obrovským potleskom. Potom sa súčasní herci zišli so staršími ochotníkmi a pripomenuli si okrúhle jubileum, 70 rokov od odohratia prvého divadelného predstavenia v obci.

 

/LIPTOV r. 1993/